reklama

Kto vyhral vojnu

Narodil som sa v septembri 1945 v dobe, keď už druhá svetová vojna bola ukončená . Jej históriu som objavoval postupne zo zdrojov, ktoré boli k dispozícii. V školských rokoch to boli zdroje plno podriadené červenej propagande.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Pokúsim sa popísať prístup k informáciám v danej dobe bez nejakých pokusov rekonštruovať históriu či ju dokonca meniť. Nech sa deje čo sa deje, nakoniec Nemecko vojnu ktorú rozpútalo hanebne prehralo a nieslo za ňu dôsledky. Povojnová propaganda sa ale predbiehala najmä v pripisovaní zásluh za víťazstvo.

U nás sa išlo až do absurdností. V podstate sa všetky zásluhy o víťazstvo pripisovali Sovietskemu zväzu, nič iné akoby ani neexistovalo. V učebniciach dejepisu druhá svetová vojna začala 22. Júna 1941 prepadnutím Sovietskeho zväzu. O nejakom 1. Septembri 1939 a prepadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom tam toho moc nebývalo, tobôž o tom že 17.septembra toho istého roku východnú časť Poľska zabral Sovietsky zväz. Ani o ostatných avantýrach ZSSR ako prepadnutie Fínska na prelome rokov 1939-1940 či zabratie pobaltských štátov a Besarábie v roku 1940. Všetky tieto expanzie boli dohodnuté v tzv. Molotov Ribentropp pakte, ktorý platil až do prepadnutia ZSSR.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začiatkom šesťdesiatych rokov sa informácie začali uvoľňovať a pred rokom 1968 už bola základná osnova všetkých udalostí načrtnutá. Bolo zrejme, že nielen Stalingradská bitka či nasledujúca bitka o Kurský oblúk alebo dobytie Berlína boli rozhodujúce. Iste, z hľadiska východnej fronty to boli medzníky. Je však nutné rozlíšiť, že Sovietsky zväz bojoval o vlastné územie a identitu, často za cenu obrovských obetí. Bola to však ich vlastná, často jediná dostupná taktika. Porovnávať zásluhy o víťazstvo počtom obetí nie je úplne správne.

Dnes je o druhej svetovej vojne známe v podstate všetko a niet o čom špekulovať. Internet sprístupnil informácie a ich interpretácia je jednoznačná. Tak si možno dať všetko pekne krásne dohromady bez prikrášľovania a falšovania.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

HISTORICKÝ PRIEREZ

Po zastavení nemeckého blitzkriegu pod Moskvou v zime 1941-42 sa charakter vojny zásadne zmenil. Vojna prešla z útočnej bleskovej formy do formy vyčerpávajúcej a opotrebujúcej, kde už záležalo hlavne na zdrojoch a logistike. Nemecko ich v zásade nemalo a Sovietsky zväz ich pracne organizoval a vytváral v oblastiach za Uralom. Po krvavých bojoch v rokoch 1942-43 keď sa už protifašistická koalícia v podstate sformovala a začala spolupracovať hlavne v oblasti tvorby zdrojov všetkých druhov a ich distribúcie. Jedným z hlavných cieľov bolo poskytnutie pomoci Sovietskemu zväzu. Okrem bojov na východnom fronte vo svete prebiehali aj iné, rovnako dôležité konflikty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

BITKA O BRITÁNIU.

Po porážke Francúzska v lete 1940 vo vojne proti Nemecku zostala len Veľká Británia. Hneď koncom leta sa odohrala „bitka o Britániu“ , z pohľadu množstva nasadených prostriedkov a strát vzhľadom k neskorším stretnutiam na východnom fronte to bol v podstate bezvýznamný lokálny konflikt ale s obrovskými dôsledkami na celý neskorší priebeh vojny. Strategickým cieľom Nemecka bolo ovládnuť prístup k Atlantiku a pokorením Británie si zabezpečiť chrbát pri neskoršom ťažení na východ. To sa nepodarilo a malo to pre Nemecko tragické následky. Veľká Británia zostala Nemecku za chrbtom ako nepotopiteľná lietadlová loď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V „Bitke o Britániu“ bojovala hŕstka pilotov z celého sveta proti presile. V zásade sa nedá povedať kto v nej vyhral, ale Nemecko strategicky zlyhalo. V konečnom dôsledku táto bitka začala ďalšiu významnú kapitolu.

BITKA O ATLANTIK

V „Bitke o Atlantik išlo o zásadnú strategickú potrebu zachovať transportné spojenie medzi Britániou a USA. Po tejto trase sa dopravovali stroje, zbrane a suroviny jednak k prežitiu Británie, jednak k podpore Sovietskeho zväzu. Konvoje do severských prístavov Sov. zväzu významne prispeli k posilneniu jeho výrobných a vojenských kapacít. V roku 1943 už začali byť nemecké ponorky v defenzíve a stratili moc nad Atlantikom.

PEARL HARBOUR

ˇÚtok na Havajské ostrovy zatiahol USA do vojny s Nemeckom, čo bol jeden z kľúčových momentov.

BITKY V SEVERNEJ AFRIKE

Boje v severnej Afrike na prelome 42-43 znamenali ovládnutie Stredozemného mora a dopravných ciest. Po vytlačení Afrikakorpsu a invázii na Sicíliu Nemecko stratilo posledné nádeje na blízkovýchodné ropné zdroje a kapitulácia Itálie znamenala nasadenie nemeckých síl, potrebných na východnej fronte.

BOMBARDOVANIE NEMECKA

Okrem rozvracania priemyslových kapacít Nemecka protilietadlová obrana zaťažovala nemecké úž tak napnuté zdroje.

DEŇ „D“

Invázia do Západnej Európy znamenala posledný klinec do rakvy Nemecka. O jeho porážke už nikto nepochyboval.

INÉ FRONTY

Významnú úlohu hrali aj partizánske vojny, odboj za účelom zberu informácii či sabotáže vo výrobe.

POVOJNOVÉ INFORMÁCIE

Tieto informácie sa už dali zosumarizovať v rokoch 1965-1970 aj z našich zdrojov. Samozrejme sa o nich nedalo nejako diskutovať- hlavne nebolo s kým. Už bol známy aj príbeh o tragédii v Katyňskom lese, jeho pripomenutie ale stále znamenalo nevôľu červených propagandistov.

VÍŤAZSTVO

Víťazstvo vo vojne si stále prisvojoval Sovietsky zväz.a rozhodne na ňom mal rozhodujúcu zásluhu. Ale bagatelizácia zásluh ostatných spojencov bola stále neskutočná. Odvolávanie sa na počet obetí, ktoré sa udávajú na približne 20 miliónov sovietskych občanov sa dá akceptovať, ale trošku vybledne pri pripomienke že aj Čína stratila približne toľko ľudí.

Komu česť tomu česť. Sovietsky zväz mal na porážke Nemecka na východnom fronte rozhodujúcu zásluhu, ale bez pomoci spojencov by všetko asi vypadalo ináč. Spojenci im poskytli okrem iného napríklad 90% vozového parku, 90% leteckého duralu či 90% hovädzieho mäsa v konzervách, ktoré ich vojaci nazývali „druhá fronta“. Pre dopravu týchto prostriedkov do Sov. zväzu bolo treba vyvinúť enormné úsili adekvátne veľkým bitkám. Nechcem tu špekulovať v štýle „Čo by bolo keby...“, ale veci treba dať do poriadku.

JAPONSKO

Ináč je to ale s účasťou Sovietskeho zväzu na porážke Japonska. Do 9.augusta mali s Japonskom zmluvu o neútočení, ktorú vypovedali a v deň zhodenia druhej atómovej bomby na Nagasaki začali obsadzovať Mandžusko. Japonsko vlastne Sovieti nenapadli, ale iba vtrhli do severnej Číny nazývanej Mandžusko. Kvantungská armáda v sile asi 800 tisíc mužov bola slabo vyzbrojená a vyčerpaná bojmi v Tichomorí. Vzdalo sa asi 600 tisíc vojakov, zo sovietskeho zajatia sa vrátila domov asi polovina. Tie obete na vojnových zajatcoch uvádzam v súvislosti k obetiam po atómových bombách ktoré boli polovičné.

Nič však nebránilo červenej propagande vyhlasovať o rozhodujúcom podiele ZSSR na porážke Japonska. Sovieti mali chúťky okupovať aj japonský ostrov Hokkaidó, ale zišlo z toho. Okupáciu Mandžuska ukončili až koncom augusta 1945, dva týždne po kapitulácii Japonska.

Posledný sa začal biť a prvý chvastať, hovorí ruské príslovie.

KTO VYHRAL?

Bez ohľadu na potrebu sovietskeho zväzu a dnes už len samotného Ruska vyhlasovať sa za suverénneho víťaza 2. svetovej vojny pravdou je že zvíťazil každý kto sa zúčastnil v boji či odboji proti Nemecku. Nech si Rusi privlastňujú zásluhy podľa ľubovôle, bez výdatnej pomoci celého sveta by to bolo podstatne ťažšie a zložitejšie. Vojna sa oprávnene nazýva „Svetová“ a víťazstvo v nej patrí celému protifašistickému svetu.

Ernest Ježík

Ernest Ježík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  75
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Zaujímam sa o dianie okolo seba, mojimi obľúbenými témami je energetika, najmä obnoviteľné zdroje, zdravotníctvo, Ruské (sovietské) reálie, vojny 20.-tého storočia. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu