. Schádzali sa ešte u jedného vedúceho odboru na V1, ale navonok sa nijako neprejavili.
Generálny štrajk v pondelok 27.11 tiež prebehol hladko, aj keď komunisti chceli vyvolať rozpor medzi dennými a zmenovými pracovníkmi o tom kto by mal byť na jeho čele. A ešte predtým, v piatok padla vyhrážka kádrového námestníka, že kto príde v pondelok do práce s trikolórou nech sa chystá na vyhadzov. Súdruženko, bývalý školský inšpektor bol jeden z najzadubenejších a keď sme ho neskoršie na jednom mítingu vypískali tak zmizol a viac sa neukázal.
Dostali sme hlášku, že ľudové milície majú pohotovosť a skutočne, pod našimi oknami pri kryte CO-zbrojnici sa začali grupovať. Boli asi piati, tí najaktívnejší. Prešľapovali na pofajčievali na chodníku a asi čakali na veliteľa. Po cca 15 - tich minutách vyšiel von jeden vrátnik, čosi im povedal a rozišli sa.
Neviem čo mali v pláne. Boli vyzbrojení samopalmi vzor 58 a mali aj ľahký guľomet. Takto som ich raz videl keď nastupovali do autobusu a išli na ostré streľby. Čakal sme ako budú vyzbrojení, ale márne. A mali sme strach. O našom centre vedeli všade a nevylučovali sme že zasiahnu priamo u nás. Tak sme boli pripravení sa rozutekať kade ľahšie. Aj keď nemali podporu z vyšších centier človek nikdy nevedel, čo z nich vylezie. Možno boli iba pripravení položiť životy za stranu, ako vždy hrdo hlásali. Ale došlo nám že to možno mysleli naše životy....
Ja som mal skúsenosť s milíciami z roku 1969. 21. Augusta toho roku som išiel v Prahe z Hlavného nádražia do mesta. V parku pred stanicou boli zošikované milície, cvičili v družstvách výpady so štítmi a obuškami, na chrbte samopaly aj so zásobníkmi. Cvičili na demonštrantov, čo sa zhromažďovali na Václavskom . Zasiahli tvrdo, našťastie bez streľby.
Ozaj, kto velil milíciam na atómke. Teda samozrejme nejaký výkonný operačný komandant, ale kto mal hlavnú právomoc ich aktivovať prípadne im dať „bojové“ úlohy“ Riaditeľ nás uisťoval, že ich má pod kontrolou. Aj keď sám slušný komunista, pochybujem že sa to obišlo bez závodného výboru strany. Lebo tí by svoje „bijúce srdcia“ nenechali len tak jedincovi. Možno súdruh Naniáš by vedel viac...
Po novembri 89 nastalo v energetike obdobie bohapustého rozkrádania. Vyústilo to do bašovania Malchárka, Pikusa a podobných. Zadĺženie sa vyšplhalo na cca 60mld Sk,- ,takže už pomaly nebolo čo privatizovať. Prezamestnanosť sa prehupla cez 50 %, s čím sa pasovali až donedávna. Nakoniec sa to vyriešilo tak, že každý kto odišiel do predčasného dôchodku dostal odstupné 30 tisíc €. Energetika toho zniesla veľa.
Stranícke kádre (teraz už z rôznych strán) samozrejme ovládli všetky štruktúry, nanominovali sa a svojich ľudí do všetkých možných viac menej zbytočných komisií po celej Európe. Najviac síl venovali obhajobe výstavby mochoviec 3-4, anachronizmu ktorý prežil 20 rokov tretieho tisícročia.
A ešte aj znáša. Škandalózna „dostavba“ Mochoviec povedie bude vyžadovať dramatické riešenia blízke k bankrotu SE. Tak sa tešme na veselý rok 2000 (2021,2022,2023... )
