. Prišiel som tam cez obed, natankoval a pri pokladni zaplatil aj za umývanie. Pokladníčka sa ma dokonca opýtala či chcem aj umytie podvozku, čo som odmietol a tým som ušetril pár centov. Bol som aj upozornený, že obsluha by mala byť niekde poblíž.
Obišiel som budovu a zastal pred bránou umyvárky. Brána dokorán, nikde nikoho. Klopal som na dvere, prešiel až na druhý koniec, nič. Ešte raz silnejšie búchanie, pískanie. Zase nič. Prešiel som von na druhý koniec a tam som za rohom zbadal nejakú pani, telefonovala. Na moju otázku či ona je obsluha som dostal zaujímavú odpoveď. Vraj teraz je obedňajšia prestávka a umyvárka „pracuje“ v ručnom režime. 6e si mám auto umyť sám! Nerozumel som. Nemám oprávnenie obsluhovať také zariadenie, ani to neviem a hlavne neviem prevziať zodpovednosť za bezpečnosť. Neviem si predstaviť kto by bol zodpovedný keby som poškodil zariadenie alebo svoje auto. A potom mi došlo ako by som si asi umyl ten podvozok. A za čo som to teda vlastne platil a či ma nebolo treba už pred zaplatením upozorniť, čo je vo veci. Na vstupe do stanice nebolo žiadne upozornenie ani návod či postup.
Bolo mi tej pani až ľúto, keď som jej musel zľahka vynadať v tom zmysle, že ja nebudem riešiť jej problémy s majiteľmi a že teda nech mi to pred umyje a spustí , prípadne vráti peniaze a ja idem po svojom. Uveril som jej že šéfstvo od obsluhy žiada viac ako je ochotné jej zaplatiť, to slovenskí „podnikavci“ robia bežne a mám s nimi bohaté ešte horšie skúsenosti, že perie nepúšťajú ľahko a zisk berú za každých okolností. Najradšej by asi boli keby som si auto umyl doma a im prišiel len zaplatiť.
Medzi rečou pani naštartovala wapku, zhruba umyla kolesá aj kasňu a spustila mašinu. Za celý čas tam neprišiel nikto ďalší.
Hneď o chvíľu po odjazde som zažil ďalšiu podobnú epizódku pred predajňou novín. „Čo nevidíte že je zavrené? Obednajšia prestávka! S trnavským prízvukom ma upozornila jedna z obďaleč fajčiacich predavačiek. Tu so nemohol protestovať. Čakal som tam ešte asi desať minút, nikto iný tam neprišiel.
Akurát ma napadlo, aký tam asi museli mať celý deň frmol. Ale myslím že tam tú prestávku mali celý deň. Trochu iný prístup ich asi ani nenapadol. Ale to v službách na Slovensku nenapadá nikoho.
Tak ma napadla príhoda z výletu do Slovenského raja. Mali sme chuť na pivo, ako sa po túre hodí. V ponuke bol Šariš aj Heineken, ale ten bol nechladený (!). Na dotaz prečo ho nechladia som dostal láskavú odpoveď, aby som si dal Šariš !!!
